V počiatkoch Caritas Christi stoja dve celkom nevšedné osobnosti: laická kresťanka Juliette Molland /1902 – 1979/ a dominikán P. Jozef Mária Perrin /1905 – 2002/.

Juliette Molland sa narodila na začiatku minulého storočia v malej dedinke v blízkosti Avignonu vo Francúzsku. Tam prežila celý svoj život. Je to silná a veľkorysá osobnosť, jej inteligencia je plná života. Pracuje v rodinnom podniku, slúži svojej obci a farskému spoločenstvu. Pracuje ako katechétka, zakladá skupiny kresťanskej poľnohospodárskej mládeže, organizuje slávnosti a divadelné predstavenia, na ktorých sa podieľa celá dedina. Posobí aj v obecnom zastupiteľstve. Po dlhej ceste duchovného hľadania rozpoznáva Julietta celkom zreteľne volanie žiť celkom odovzdaná Bohu, bez toho však, aby opustila „svet“. Pýta sa, či je to vobec možné.
V roku 1936, keď mala 34 rokov, stretáva sa s P. J. M. Perrinom a hovorí s ním o svojej túžbe a o svojich pochybnostiach. Obidvaja poznávajú, čo im uložil Boh, založiť to, čo Julietta nazýva „Laický rád“. Spoločne, krok za krokom, určujú charakteristické rysy takéhoto povolania. Spája sa s nimi niekoľko mladých žien, ktoré sa cítia povolané odovzdať sa celkom Bohu vo svete.
Prvých desať členiek tejto malej skupiny hľadania koná spoločné exercície a 4. augusta 1937 pri svätej omši každá z nich sa zasväcuje Bohu, aby uskutočnili toto nové dielo, keď je to JEHO vôľa .
16. júna 1939 na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sa deväť žien v prítomnosti biskupa z Marseille definitívne zaväzuje v „Misionárskej únii malých sestier sv. Kataríny Sienskej“, ktorá neskor bola nazvaná „Únia Caritas Christi“ a nakonec „Sekulárny inštitút Caritas Christi“.

P. J. M. Perrin, spoluzakladateľ, mnoho rokov podporoval a kňazsky sprevádzal Caritas Christi Vo svojej službe ukazoval stále znovu a s naliehavosťou na „nekonečnú Božiu lásku ku všetkým ľuďom a na to, že všetci kresťania sú povolaní k svätosti“.

Inštitút sa rýchlo rozšíril do všetkých piatich kontinentov. Teraz existuje v 40 krajinách. Členky pochádzajú z roznych kultúr, mentalít, životných prostredí atď. Ale napriek všetkým rozdielnostiam ich životného postavenia všetky sa cítia hlboko spojené spoločným povolaním v Caritas Christi: Byť prítomné a spojené so všetkými skutočnosťami sveta „ostávať v Božej láske, aby Ho milovali a posobili k tomu, aby bol milovaný tam, kde sú postavené.“ (por. 1. čl. Pravidiel).

Esta entrada también está disponible en: Angličtina Francúzština Nemčina Španielčina Čeština Portugalština Vietnamčina