Kto sme?

Caritas Christi je sekulárny inštitút aprobovaný Cirkvou. Do inštitútu sú prijímané ženy vo veku 20 – 45 rokov (slobodné alebo vdovy), ktoré chcú odovzdať svoj život Bohu uprostred sveta. Týmto povolaním boli oslovené laičky mnohých národností. Medzi nami je rozdielnosť  kultúr, mentalít a perspektív. Čo nás spája je láska k Bohu, darovaná každej jednotlivej z nás.
Boh nás povolal  k životu s ním a pre neho uprostred sveta. Na jeho lásku sme odpovedali slobodne zvoleným rozhodnutím žíť dokonale svoj krst, pre Cirkev, vo svete. Boh nás miluje omnoho hlbšie než my jeho. Poslaním Caritas Christi je zapáliť túto lásku vo svete, milovať druhých tak, ako ich miluje Boh a pôsobiť, aby aj oni Boha milovali.

Ako to môžeme žiť ?

Sme laičky a žijeme ako iné laičky, jedna medzi ostatnými. Nič nás od nich nedelí. Náš všedný život je miestom, kde stretávame Boha. O čo sme požiadané v malom alebo vo veľkom, tam platí stupeň lásky,  ktorú do toho vkladáme. Pro nás je dôležitějšie byť než konať.
Sme otvorené pre ľudí kdekoľvek pracujeme, v našich povolaniach, v našom rodinnom prostredí,  s priateľmi, v odborových organizáciách, v politike, v bydlisku, vo farnosti,  ve službe Cirkvi … Milujeme tento svet, pretože svet je milovaný Bohom. Svet je božské miesto, na ktorom Boh očakáva moju spoluprácu.
Žijeme v solidarite so svetom v jeho nádejách, radostiach i starostiach.
Máme poslanie budovať spoločnosť respektujúcu každého človeka, vybudovanú na spravedlivosti a mieri. Keď sa musíme rozhodovať v závažných otázkach ako je globalizácia a prostredie,  alebo aj v malých veciach, zo srdca sa pokúšame mať rovnaký úmysel,  pre ktorý prišiel Boží Syn na svet. Snažíme sa vyrovnať každú nespravodlivosť a hľadať pravdu, krásu a dobro. Nehovoríme, že by sme mohli ponúknnuť riešenie na všetky problémy. Každé prostredie,  v ktorom ľudia žijú a umierajú,  je pre nás príležitosťou vydávať svedectvo o Božom záchrannom konaní. Svojím životom chceme byť  Božím posolstvom; chceme byť svedky Božej lásky,  zrkadlom a svetlom v našom vlastnom okolí.

Chceli by sme byť kvasom, soľou  a svetlom, aby  bol svet premenený zvnútra, aby sa stal dobrým domovom pre všetkých. Chceli by sme byť svedkami Zmŕtvychvstalého,  výrazom Božieho ÁNO k životu tým, že žijeme v nádeji a dôvere. Chápeme sami seba ako MOST mezi CIRKVOU a SVETOM. Chceli by sme, aby tí, ktorí zdieľajú náš život, zažili Kristovu lásku a vedeli , že On je im blízko. Chceli by sme, aby vedeli, že Cirkev povstala z lásky a aby láska k Cirkvi rástla. Podieľame sa tiež na všetkom, čo sa jej týka, nech je to ťažké, bolestné či obnovujúce. Naše povolanie nás zavádza do srdca Cirkvi, ktorá je znamením a prostriedkom intimného spojenia ľudstva s Bohom. Vo svojej donácii dávame Bohu sami seba pre Cirkev. Náš každodenný život nás zjednocuje s Cirkvou a každodenná modlitba za Cirkev je životne dôležitá pre naše povolanie.

Ako nám môže pomáhať naše povolanie v Caritas Christi takto žiť ?

Odpovedáme na Božie volanie slobodnou voľbou žiť celkom pre Boha a s Ním. Ideme společne s ostatnými ženami, ktoré odpovedeli na Božie volanie a žijú to isté povolanie. Skrze nich dostávame pomoc a odvahu žiť toto povolanie.
Spoliehame vo všetkom na Boha a táto voľba nás pozbudzuje úplne a celkom mu dôverovať. Žijeme obklopené jeho láskou s prianiem páčiť sa mu vo všetkom.
Celé svoje JA dávame Bohu jako dar (DONÁCIA). Sľubujeme žiť v celibáte, aby v nas mohla rásť Božia láska. Kristus, ktorý v nás žije, je prítomný vo svojom ľude.
Kristus, ktorý v nás žije, nám pomáha poznať samých seba a stať sa osobou, kterú by chcel mať v nás. Radujeme sa z toho, že objavujeme bohatstvo našej ľudskej osobnosti. Prijímame ale aj svoje slabosti a hranice, s dôverou v lásku Boha, ktorý nás prijíma také aké  sme a je stále pripravený nám odpúšťať.

Žijeme v otvorenosti a vďačnosti a sme si vedomé, že sme všetko prijali od Boha.
Prijímame zodpovednosť, ktorá nám ukladá:  byť pozorné na potreby sveta a prispieť  k zmene toho, čo musí býť zmenené.
Boh nás volá tam, kde sme. A On si nejen praje náš jednoduchý život, ale aby sme tam boli hlboko zapojené: aby sme boli pozorné ku všetkým, ktorých tam stretávame a na každodenné udalosti a problémy. Snažíme sa rozvíjať svoje schopnosti a vlohy a tak vedieť odpovedať na požiadavky sveta.
Vo svete, kde sa neustále mení úloha žien, sexuálne predstavy a sociálne skutočnosti, musíme kreativne a s rozlišovaním hľadať cestu  ako vierohodne žiť celibát. Každá členka Caritas Christi preberá zodpovednosť za svoj vlastný život a svoje rozhodnutia. Vo svetle evanjelia a následováním Kristovho príkladu vidí každá všetko čo má, ako dar Otca, ktorý používa podľa jeho vôle.

Kľúčovým slovom nášho života je láska. Žijeme hlboko zakorenené v Bohu. Čím viac sme zjednotené s Kristom, tým viac môžeme stvárňovať evanjelium svojím svedectvom, naším životom – celkom odovzdané Bohu uprostred sveta.
V modlitbe sa snažíme vidieť svet  ako ho vidí  On. Stále viac a viac sme pronikané jeho Duchom a všetko prinášame  Otcovi: radosť, nadej, utrpenie, chudobu, omedzenie, problémy, bolesti. Náš život sa stáva modlitbou.
Modlitba  je láska. Konanie je láska. Nedeli sa. Náš život je láska.

So společenstvom Caritas Christi prehlbujeme svoj život modlitby:

• sama a v spoločenstve
• osobnej a společnej modlitbe, v chvále a vďakyvzdávaní
• mlčaní a načúvaní a v rozhovore s Božím slovom v Písme svätom
• meditácii a adorácii
• e sviatostiach spásy a odpustenia

Denne sa zjednocujeme s veľkým aktom vďakyvzdávania Cirkvi v Eucharistii, aby sme mohli byť premenené Božím slovom a vtiahnuté do dokonalej obety, ktorou Kristus vykúpil svet. Často obnovujeme „ÁNO“ Bohu, ktoré sme vyslovili v deň donácie. Nasledujeme Máriu. Jej „ÁNO“ bolo nesené vierou a ona je žila až do konca s odvahou a radosťou.
Od Márie sa učíme žiť, učíme sa milovať Ježíša a následovať ho.
Od Kateríny Sienskej sa učíme, ako žiť hlboko spojené s Ježíšom v skutočnosti nášho všedného života, a ako s odvahou žiť ako aktívna a náročna členka Cirkve.

Aké sú etapy cesty v Caritas Christi?

• Počiatočná trojročná formácia slúži k rozpoznaniu povolania do Caritas Christi a  k vyskúšaniu, či zodpovedá počiatočnému volaniu.
• Uskutočňuje sa v danom životnom prostredí prostredníctvom rozhovorov a vždy je prisposobená skutočným  životným okolnostiam  a osobnému povolaniu.
• Potom nasledujú ročne obnovované záväzky až k definitívnemu spojeniu: k cirkvou uznanému darovaniu.

Esta entrada también está disponible en: Angličtina Francúzština Nemčina Španielčina Čeština Polština Portugalština